V mojom prvom príspevku na lomography by som rád popísal, ako ma analógová fotografia sprevádzala životom a prečo som sa rozhodol vrátiť ku klasickým fotoaparátom a naučiť sa s nimi fotiť.
S analógovou fotografiou som sa prvýkrát stretol už v roku 1984, keď ma zopár dní po narodení odfotil otec svojím Fedom 4. A tento ruský krásavec, ktorý otec dostal v roku 1972 ma sprevádzal celé detstvo a boli ním nafotené 2 plné krabice fotiek, ktoré mám doma pod posteľou. Vždy sa mi páčilo a obdivoval som ako otec nastavoval na fotoaparáte všetky tie kolieska a páčky. Túžil som to raz vedieť aj ja. A takisto ma fascinoval proces vzniku fotografie od založenia rolky do fotoaparátu až po výsledné vyvolané fotografie.
Foto od megalithicmatt
Koncom 90tych rokov nahradil Feda škaredý automatický plastový fotoaparát príznačný pre tú dobu a Fed 4 skončil kdesi v skrini. Ten sa mi už tak nepáčil. Nemal všetky tie kolieska ani pekný objektív. A nebolo sa ani čo učiť, keďže fotoaparát si všetko nastavil sám.
Po roku 2000 prišiel na rad prechod na digitál a na plastový foťák na film sa rýchlo zabudlo. Vtedy sa mi zdal digitál ako zázrak. Žiadne kupovanie filmu, a neskôr vyvolávanie a tlač fotografií, čo stálo nemalé peniaze ak človek fotil častejšie. Zrazu tu bola možnosť fotiť všetko naokolo. Nespočetné množstvo fotiek, ktorých náhľad bol hneď k dispozícií. Jednoducho to preniesť do počítača a prezerať na monitore. Postupne sa však vytratila z fotenia ta výnimočnosť, premýšľanie nad každým záberom a napäté čakanie či fotky vyšli. A čoraz častejšie sa mi začínali vracať spomienky na chvíle z detstva, keď fotenie bolo výnimočné a všetky fotky čo sme mali doma som vedel naspamäť . Namiesto toho som mal v počítači stovky megabajtov fotiek, ktorých fotenie mi ale vôbec takú radosť neprinášalo. Vedy som si povedal, že sa raz ku klasickej fotografii vrátim a naučím sa fotiť na film so všetkým čo k tomu patrí. Bol som ale dosť pracovne vyťažený a dlho som si na to nenašiel čas.
Správna chvíľa nastala až koncom roku 2011, keď mi priateľka spomenula, žeby sa rada naučila fotiť na film. Začal som jej zháňať analógový fotoaparát ako darček. Dlhé hodiny som presedel pri prezeraní bazárov, čítaním si o dostupných fotoaparátoch, aby som vybral to najlepšie. A zrazu som bol opäť v tom. Opäť som objavil to čaro a krásu starých klasických fotoaparátov a nadchla ma myšlienka vrátiť sa k analógu. Priateľke som zohnal nakoniec krásnu Minoltu Hi-Matic F a ja som doma prehrabal všetky skrine a našiel som otcov Fed-4. Odvtedy je môj. V januári 2012 som začal.
2 comments
emkei
pekný príbeh! :)
marianfurcak